Evanjelický kostol v Dobrej Nive
Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vznikol v Dobrej Nive okolo r. 1530. Evanjelikom do r. 1673 slúžil terajší r. k. kostol a potom ešte od. r. 1705 – 1709. V r. 1709 vyhnal cisársky generál dobronivského ev. farára Jeremiáša Pilárika, tak ako vyhnal aj mnoho iných. Počas prenasledovania evanjelickej cirkvi dobronivský ev. cirkevný zbor dočasne zanikol. Cisár Jozef II. vydal 25.10.1781 Tolerančný patent o náboženskej znášanlivosti, podľa ktorého už neboli protestantské cirkvi otvorene prenasledované, ale boli trpené, aj keď neboli zrovnoprávnené z privilegovanou rímskokatolíckou cirkvou
Tolerančným patentom bola ukončená protireformácia, počas ktorej bolo evanjelikom v Uhorsku násilím odobratých vyše 800 kostolov. Tolerančný patent, okrem iného, umožňoval aby si evanjelici v miestach kde žilo najmenej 100 evanjelických rodín postavili kostol, ktorý nesmel mať vežu ani zvony. Dobronivci sa 11. júla 1782 obrátili na cisára s prosbou o zriadenie evanjelickej cirkvi. V roku 1784 žilo v Dobrej Nive 122 evanjelických rodín, ktoré svetská vrchnosť uznala za schopných vydržiavať si cirkev. V roku 1789 tu žilo 153 ev. rodín, včítane želiarov. Katolíckych občanov, platiacich daň, tu okrem r. k. fary, r. k. školy a mlyna ku r. k. kostolu patriaceho, viacej nebolo. Od krajinskej miestodržiteľskej rady dostali 18. februára 1784 súhlas na založenie evanjelického cirkevného zboru. 12. marca kúpili od Martina Sleziaka záhradu s dreveným domom. Humno si prispôsobili na dočasnú modlitebňu a dom využili ako faru. Za farára si pozvali Jána Geitza a 25. marca odbavili v humne prvé služby Božie. Pripravovali si potrebný stavebný materiál. Každý cirkevník majúci záprav, či už volský alebo konský, navozil siahu skál, ktoré zbierali alebo lámali v chotári. S Pliešoviec navozili vápenec, s ktorého na Vápenici (približne dnešná Školská ulica) páli vápno. Drevo potrebné na stavbu, podľa ústneho tradovaného podania, rúbali na Húšpeti a od mestečka ho tak ako vždy dostávali zadarmo. Miesto na stavbu kostola im určila stoličná deputácia v Sleziakovie záhrade. Vymerali pôdorys 20,70 x 11.80 m. V stredu 23. júna 1784 klopanie na klopačke zvolávalo evanjelikov do modlitebne. Po zaspievaní nábožných piesní a po kázni vyšli k vykopaným základom. Za prítomnosti úradských z Pliešoviec, Sásy a Babinej na juhozápadnom uhle položili základný kameň. Potom šesť murárskych tovarišov začalo murovať. Kostol stavala firma Leopolda Lengera zo Zvolena. Podlaha v kostole nebola vydláždená, ale len hlinená. Vystavaný chrám bol vysvätený 24. júla 1785. Podľa kráľovského nariadenia z roku 1792 ev. cirkev v Dobrej Nive slávi pamiatku posvätenia chrámu v tretiu októbrovú nedeľu, ale chrám nebol v októbri založený, ani posvätený. Podľa nariadenia kráľovskej miestodržiteľskej rady zo dňa 13. septembra 1784, bol evanjelikom zakázaný pohrebný spev, kázeň a zvonenie na katolíckych zvonoch a svojich mŕtvych mohli pochovať len pri tichosti. 9. októbra 1784 bol vysvätený terajší evanjelický cintorín a potom už svojich mŕtvych nepochovávali v katolíckom cintoríne. Zvonenie pri pohreboch bolo začas dovolené a potom opäť zakázané. V roku 1786 si kúpili od výrobcu organov samouka Pekára z Kremnice organ za 170 strieborných zlatých. Po sťažnostiach bolo evanjelikom od 1. augusta 1786 dovolené nadobudnúť si zvony a od 2.januára 1787 mohli si postaviť aj veže. Až v roku 1793 kúpili si evanjelici dva maličké zvony od zvonolejára Jána Pestera v Banskej Štiavnice. Väčší mal váhu vyše dvoch a menší vyše jedného viedenského centa. V roku 1823 od zvonolejára Viliama Bernharda z Banskej Štiavnice kúpili tretí zvon vážiaci 555 funtov. Zvonilo sa v drevenej zvonici.
Uhorský snem v roku 1791 vrátil evanjelikom náboženskú slobodu a priznal im štátoprávne postavenie. V prvú májovú nedeľu sa konali z tejto príležitosti ďakovné služby Božie.
Na stavbu fary sa pripravovali dlhšie a začali ju stavať až v roku 1796. Fara sa skladala z dvoch izbičiek, čeľadnej miestnosti, pitvora, kuchynky a komory. Mala malé obloky a nízke dvere. Viackrát ju opravovali a v roku 1907 nastavovali múry, aby mala vyššie miestnosti.
V roku 1833 bol kostol opravený a vnútro vymaľované. Nový oltár zhotovil nevyučený majster , ako sa vtedy vravelo náturista, Ondrej Michna Povaľač z Vígľašskej Huty. Počas osem mesačnej práce ho cirkevníci chovali z dom do domu. Oltárny obraz namaľoval maliar Hönig z Banskej Štiavnice. Organ a oltár pozlátil, svätyňu, chóry a strop chrámu vymaľoval Adamský z Banskej Štiavnice.
Vežu ku kostolu postavili v roku 1865 za 8251 zl., na jej stavbu Jeho veličenstvo kráľ obetoval 200 zl. Základný kameň položili slávnostným spôsobom v sobotu 6. mája 1865. Veža má pôdorys 11,80 x 4,75 m a výšku 29 m. Do jesene bola veža postavená aj vysvätená. K najväčšiemu 555 funtov vážiacemu zvonu si zaobstarali od lučeneckého zvonolejára Jozefa Heidenbergera ešte dva nové zvony jeden 16 a druhý 9 viedenských centov vážiaci. Po ich osadení na vežu, zvony spolu neharmonizovali, tak menší z nich musel byť dolu sňatý a znovu pretavený. Zvony boli opatrené drevenými korunami. Dva maličké, staré, predali bacúrovskej evanjelickej cirkvi.
V roku 1884 pokryli strechu na kostole novou krytinou.
V roku 1888 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo poskytovať každý rok podporu ev. cirkvi vo výške 436 zl. Obec túto podporu poskytovala ešte v roku 1937 a možno aj dlhšie. Podporovateľom r. k. cirkvi boli Eszterházyovci a potom Komorské panstvo Zvolensko – dobronivské.
V roku 1894 bola veža pokrytá pocínovaným plechom, opatrená krížom a bleskozvodom.
30. augusta 1908 bol posvätený nový oltárny obraz
25. mája 1913 bol posvätený nový chrámový krištáľový luster, ktorý daroval Ján Bosák s manželkou.
21.augusta 1921 si zadovážili do kostola nový organ, lebo ten starý z roku 1786, bol naposledy opravovaný v roku 1884, a už dosluhoval.
Počas prvej svetovej vojny dva zvony cirkvi zrekvirovali 21. 11.1916. Niektorí veriaci ich odprevádzali Neresnickou dolinou až do Zvolena. Podľa ústneho podania zvony z veže neskladali, ale ich zhodili a tak sa rozlomili. Zvony na zbrojárske účely rekvirovalo Ministerstvo honvédstva a platilo za 1kg váhy 4 koruny. Po skončení prvej svetovej vojny si cirkev objednala nové zvony u firmy R. Manušek a spol. v Brne – Husoviciach. K starému 555 funtovému (z roku 1823) dala si cirkev odliať nové zvony: veľký 1692 kg, stredný 910 kg a malý 198 kg. Zvony zo železnými korunami osadili na novú železnú nitovanú stolicu 2000 kg ťažkú. Zvony majú krásny súzvuk; väčšie tri označujú prvé začiatočné hlasy z hymnickej piesne Hej Slováci; a najmenší je v oktáve najväčšieho. Zvony stáli spolu 104 000 Kč. Najviac na ne obetovali dobronivskí rodáci z Ameriky a to vyše 42 000 Kč, obec Dobronivá venovalo 910 kg vážiaci zvon, ktorý stál 30 000 Kč. Dôstojná slávnosť vysviacky sa konala v nedeľu 25. novembra 1923. Zvony vysviacal domáci senior Ján Slávik na text 29. žalmu. Na veľkom zvone je nápis: Vzdejme Hospodinu a na strednom: Hospodin požehná lidu svému, čo je začiatok a koniec tohto žalmu. Kázal konsenior Michal Bázlik, žalm spieval saský farár Adam Kusý a spoluliturgovali ostrolucký farár Juraj Hurtay a prof. bystrického reálneho gymnázia Pavel Styk, miestny cirkevný dozorca. Spolu päť farárov. Pri spoločnom obede sa vyzbieralo na mikulášsky sirotinec 100 a na modranský 140 korún.
Elektrické osvetlenie do kostola, fary a do ev. škôl bolo zavedené v roku 1925. Cirkev na tento účel dostala od obce 8 000 korún.
Ev. cirkev si postavila v roku 1932 novú faru, keď zbúrali tu pôvodnú z roku 1796, v ktorej ešte bývali Slávikovci.
Od roku 1912 zaviedla cirkev dobrovoľnú zbierku na obnovenie kostola. Ján Slávik posiela naším rodákom do Ameriky listy s prosbou o finančné príspevky. Zozbierané peniaze musela cirkev, na nátlak vrchnosti, poskytnúť počas prvej svetovej vojny štátu na vojnovú pôžičku. Uhorsko vojnu prehralo, zaniklo a pôžičku nevrátilo. Po skončení vojny sa musela cirkev postarať o nové zvony, obnovenie školských budov a o postavenie novej fary. Na presbyterskom konvente 9. decembra 1936 a na zborovom konvente 10. januára 1937 bolo prijaté uznesenie o prestavbe kostola a zároveň na tento účel bola vypísaná mimoriadna cirkevná daň. Vypracovaním projektu bol poverený architekt Pavel Walluch, úradne oprávnený staviteľ a súdny znalec z Banskej Bystrice. Bola vypísaná verejná súťaž a po posúdení ponúk bola prestavba kostola zadaná architektovi a staviteľovi Jozefovi Pešekovi z Ružomberka. Školská mládež sa s chrámom rozlúčila 7. mája 1938 a celý zbor 8. mája 1938. Na základe výmeru okresného úradu sa dňa 20. mája 1938 konalo miestne pojednávanie o prestavbe ev. kostola v Dobrej Nive. Podľa predloženého projektu a po miestnej obhliadke zistili nasledovné: Pôdorys starej chrámovej lode sa v celom rozsahu zachová, len bude predĺžený o prístavbu svätyne pre oltár v tvare polovičného osemuholníka. Na miesto starého dreveného stropu sa zhotoví nová železobetónová klenba s rebrami a výška chrámovej lode bude 9,5 m. Pozdĺž stien ako aj pri čelnej strane pri veži, na valcových železobetónových stĺpoch, sa postaví železobetónový chór. Pôvodné chóry boli drevené. Za svätyňou bude vymurovaná sakristia. Okresný úrad vo Zvolene vydal povolenie na prestavbu kostola. Stavebné práce sa začali 12. mája 1938 a skončili sa 21. novembra 1938. Celkové náklady aj s vnútorným zariadením dosiahli výšku 315 000 korún. Mimoriadnej povinnej cirkevnej dani sa vybralo 150 000 korún a milodarov bolo 50 000 korún, cirkevníci vykonali ručné a poťahové práce. Obec Dobrá Niva prispela sumou 40 000 korún. Z obecnej hory darovala 200 ks dubových kmeňov prvotriednej kvality na zhotovenie dubových lavíc, ktoré boli namontované na prízemí. Staré lavice z prízemia umiestnili na chóre, kde lavice neboli, tu chlapi sedávali na dubových hradách. Postup stavebných prác zdržalo vyhlásenie májovej a septembrovej mobilizácie mladších mužov do čs. armády. Posviacka kostola bola 4. decembra 1938 a vykonal ju biskup Štefan Osuský.
Počas bojov v druhej svetovej vojne bola poškodená eternitová strecha kostola a odkvapové žľaby.
V roku 1950 bolo do kostola namontované elektrické kúrenie.
V roku 1957 skrat na elektrickej inštalácii osvetlenia oltára spôsobil požiar. Oltár pochádzajúci z roku 1833 zhorel do tla. Nový oltár je postavený z Tuhárskeho mramoru. Organ umiestnený na chóre sa následkom tepla z požiaru rozpadol a jeho oprava nebola možná. Drevené lavice oheň nepoškodil. Vnútorné steny kostola pokryli sadze, ktoré sa museli odstrániť. Kostol vymaľovali zamestnanci Všeodborového ľudového družstva v Dobrej Nive maliar Tureček s pomocníkom. V roku 1958 bol v kostole postavený veľký koncertný organ od svetoznámeho výrobcu: „Továrny na varhany Rieger – Klosse v Krnově.“
Opravený kostol posvätil biskup Západného dištriktu Andrej Ľudoví Katina
Od roku 1958 (poznámka: neviem to s istotou) poháňa zvony elektrina.
